Jdi na obsah Jdi na menu

Aprílový podvečer..

30. 4. 2016

Po dlhšej dobe som sa rozhodol opísať pár slovami jeden z mojich „fotolovov“.
 Konečne prišiel dlho-očakávaný piatok a s ním aj krásne, slnečné počasie. Von mohlo byť príjemných 15°C a tak som ani minútu neváhal, či dnes vlastne pôjdem fotiť.
Uvažoval som, ktorú lokalitu navštívim, no po chvíľke rozmýšľania ma napadlo, že by som mohol skúsiť šťastie na mojom novom, pomerne zaujímavom mieste. Po pár minútach presedených v aute konečne parkujem na kraji poľnej cesty. Zo zadných sedačiek postupne vyťahujem ruksak, statív a fotoaparát a obúvam si na nohy čižmy, pretože na lokalite je na niektorých miestach blato a podmočená tráva. Pomaly kráčam lúkou obzerajúc okolie... Postupne sa dostávam na miesto, kde by som si mohol sadnúť. Široko-ďaleko nič nie je vidieť a tak môžem bezpečne začať rozkladať potrebné veci. Rozložil som teda statív s fotoaparátom, prehodil maskovacie siete, vytiahol z ruksaku balík tyčiniek a čakal som, či z neďalekého lesíka, alebo  rákosia, vedľa ktorého som sedel niečo nevyjde. Obzeral som si lúku a skúšal som fotiť miesto, kde som si vedel predstaviť nejaký kus. Ako som tak sedel, zhruba po 20-tich minútach vyšla z lesa srna a pomaly sa popásala na jarnej, šťavnatej trávičke. Mohla byť odo mňa aj na 200 metrov a tak som ju iba pozoroval. Prešlo pár minút a srna sa zapozerala smerom do lesa. Hneď som sa potešil, pretože odtiaľ vyšiel pomerne pekný srnec.


img_9102--1-.jpg
                   6D - 1/250s, F6.3, ISO500, 400mm

Spoločne sa popásali a kráčali mojim smerom – no stále na veľkú vzdialenosť. Na moju škodu, namierili si to rovno do rákosia, možno tak 100 metrov odo mňa. Čakal som, že ešte niečo vyjde, no v tom mi zavibroval mobil. Prišla mi sms-ka od sestry, že sa mám prísť domov najesť, pretože mama robila halušky. Jedno z mojich obľúbených jedál ma veru lákalo odísť, ale krásny podvečer som si nemohol nechať ujsť a tak som aj naďalej ostal sedieť. Ako som predpokladal, na pašu vyšiel ďalší kus. Konkrétne srnec, ktorý zašiel do rákosia aj so srnou. Tento krát bol sám, čo bolo výhodou. Po minútke sa ku srncovi pridali na pašu aj jelenice, ktoré vyšli o niečo ďalej..


img_9148--1-.jpg
                  6D - 1/400s, F6.3, ISO640, 400mm

Sedel som snáď najhoršie ako sa dalo – nemal som za chrbtom žiadne pozadie, iba lúku a tak ma ihneď zbadali a vrátili sa naspať.


img_9171--1-.jpg
                  6D - 1/320s, F6.3, ISO640, 400mm

Srnec sa začal obzerať čo sa deje, ale našťastie sklonil hlavu a pásol sa ďalej.. Dúfal som, že sa pomaly začne popásať mojim smerom, no skoro ma porazilo, keď si to namieril opäť ku rákosiu. Našťastie si iba išiel ošúchať parôžky o vŕbu a po chvíľke sa opäť vrátil. Tŕpol som, ktorým smerom sa rozhodne ísť. Pomaličky sa popásal a namieril si to rovno na miesto, kde som si predtým predstavoval nejaký kus. Bohužiaľ srnec iba kráčal a kráčal, až kým prešiel na moju ľavú stranu.


img_9244--1-.jpg
                  6D - 1/200s, F6.3, ISO800, 400mm

img_9252--1-.jpg
                 6D - 1/200s, F6.3, ISO800, 400mm      

Už sa mi ani nedal fotiť a tak som musel rýchlo zobrať foťák zo statívu, aby som ho ešte stihol.. Srnec si moje pohyby všimol a pribrzdil.


img_9264--1-.jpg
                 6D - 1/320s, F6.3, ISO800, 400mm

Dal mi tak čas, aby som si našiel dobrú pozíciu na fotenie. Svetlo bolo naozaj výborné, pretože slnko zapadalo a srnec sa mi dostával do protisvetla.


img_9285--1-.jpg
                 6D - 1/800s, F6.3, ISO800, 400mm                         

Začal ma pomaly obchádzať, až sa dostal úplne za mňa. Celý výkrútený som sa ho snažil dostať do hľadáčika, no márne. Nezmestil som ho, pretože som bol naozaj v krkolomnej pozícii. Po chvíli si to srnec rozmyslel, zabrechal a odbehol do rákosia.. Konečne som sa mohol vrátiť do „normálnej“ pozície a začal som si prezerať fotky. Dalo sa čakať, že polovica bude rozmazaná, pretože som kvôli blbej polohe nemal stabilitu a tak som iba stláčal spúšť a dúfal, že jedna z fotiek bude ostrá. Niečo sa nakoniec podarilo a ja som mohol celý šťastný pomaly začať baliť veci..  Fotky sú ku krásnemu večeru už iba čerešničkou na torte a ja sa už teraz teším, na moje ďalšie chvíle strávene v prírode..  

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

aprílový podvečer

(Maťo, 13. 6. 2016 9:15)

Parádička, fotky aj príbeh ;)

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA