Jdi na obsah Jdi na menu

Jelenia ruja 2015

15. 10. 2015

Nastalo to dlho očakávané obdobie - jelenia ruja. Celý rok som sa tešil na jelenie divadlo a sotva som sa nazdal, bol tu september. Tohto roku som nemal ani školu, ani robotu, čiže času bolo viac ako dosť. Prvého jeleňa som v poliach zbadal už tretieho septembra, bol to vidlový 10-torák. Iné roky sa vždy objavia až okolo trinásteho a tak som si myslel, že ruja sa rozbehne skôr a bol som netrpezlivejší, ako tomu bývalo predtým. Tu dole v poliach je jeden veľký problém, ktorým sú polia kukuríc široko-ďaleko okolo mojej dediny. Väčšina jeleníc sa drží v ich blízkom okolí, alebo priamo v nich. Jeleňom teda neostáva nič iné, ako ich nasledovať a preto sa ruja rozbehne vždy po ich pokosení. Odstupom času som navštevoval rôzne lokality a doslova som hľadal nové jelene. Okrem spomínaného 10-toráka však nikde nič, iba pár mladých šestákov či osmorákov. Prvý poriadny deň ruje prišiel až 21. septembra. Budík som mal nachystaný skoro ráno a rozhodol som sa, že si pôjdem sadnúť ku kalisku, ktoré sa nachádzalo hneď vedľa lesíka. Boli zhruba 4 hodiny ráno a ja som rýchlym tempom kráčal na spomínané miesto. Na oblohe bolo ešte množstvo hviezd, všade na okolo ručali jelene a to mi dodávalo do mojej cesty viac a viac energie, pretože som dúfal, že sa mi konečne podarí nejaký dobrý záber ručiaceho jeleňa. Po niekoľkých minútach som prišiel k lesu, za ktorým bolo spomínané kalisko. V okolí lesa som počul ručať iba dvoch jeleňov, no vedel som, že sa nejaké postupne pridajú a vrátia sa na ich obľúbené miesta. Cesta cez les bola náročná, po tme som sa snažil šliapať pomedzi konáre, aby som bol čo najmenej nápadný. Keď už som konečne vyšiel von, sadol som si ku kalisku a čakal som na prvého jeleňa, ktorý prejde okolo.
20150921_063252.jpg
 

Pomaly sa rozvidnievalo a stále nič, teda pokiaľ nerátam srnu, ktorá sa pokojne pásla zhruba 300 metrov odo mňa. Bolo už 6 hodín a konečne sa po mojej ľavici z poza horizontu objavili parohy a neskôr aj celý jeleň. Bol to 16-torák. Ticho som číhal zamaskovaný v kríku a dúfal som, že by sa mohol pobrať mojim smerom. Prd makový..vrátil sa naspäť... "zatiaľ je to slabota" – hovoril som si, no v tom som konečne započul ručanie aj z mojej pravej strany, niekde z poza kopca. Jeleň mal kalisko tiež na háku a obišiel ma snáď na 400 metrov. Spravil som si jedine dokumentačnú fotku z ktorej som zistil, že to bol akýsi mladý 10, možno 12-torák. Všade bolo ticho a nikde nič nebolo vidieť. Rozhodol som sa, že pôjdem pomaly domov, reku cestou sa ešte niečo môže pritrafiť. Prešiel som lucerkové pole, dostal som sa na lúku a zrazu som náhle pribrzdil. Niekoľko stovák metrov odo mňa kráčal jeleň a rovno mojim smerom. Kúsok som podišiel a ľahol som si do malej, rosou zmáčanej trávy. Čakám, čakám.. a zrazu sa z poza horizontu objavujú parohy, neskôr celý jeleň.
img_1741--1-.jpg
                    1/320s, F6.3, ISO1250, 400mm

Spravil som 2 fotky a uzávierka môjho 550-dčka ma zradila. Pravidelný 12-torák sa pozrel mojim smerom a okamžite sa vrátil späť za kopec.

img_1742--1-.jpg
                    1/320s, F6.3, ISO1600, 400mm

Do šľaka, čo to je za deň – preklínal som čo sa dalo.. Dnešné ráno bolo perfektné počasie, no ruja mizerná..

20150921_070003.jpg
 

Pokračoval som teda v ceste domov a zrazu som musel znovu zastať, pretože na kopec vyšli jelenice, neskôr aj jeleň. Juchú, potešil som sa, pretože to bol 18-torák, ktorého som predtým už nafotil. Bohužiaľ prešiel aj s jelenicami na veľkú vzdialenosť odo mňa. Majestátnym cvalom obháňal jelenice, neskôr zastal, zaručal a pokračoval ďalej za svojim harémom. Fotka iba na diaľku, navyše v ostrom svetle..
img_1755--1-.jpg
                    1/400s, F6.3, ISO400, 400mm

Bol som už celkom blízko od dediny, no predsa som ešte jedného jeleňa videl. Bol to 14-torák, podľa postavy starší jeleň, ale tak isto na veľkú diaľku a fotky som po prezretí ihneď vymazal. Po príchode domov som pretriedil kartu a dúfal som, že ďalšie dni budú lepšie...

 

22.9.2015  Dnešné ráno som sa rozhodol úplne zmeniť lokalitu. Kráčal som po asfaltovej ceste a všade ručalo veľké množstvo jeleňov – to je úžasné, hovoril som si a bol som si istý, že dnes sa konečne niečo podarí. Väčšina jeleňov ručala za potôčikom, poza ktorý som prechádzal na miesto, kde som sa rozhodol, že si sadnem. Bolo už šero a ja som očami prechádzal lucerkové pole, na ktorom sa odohrávalo nádherné jelenie divadlo. Dokopy tam bolo snáď 5 jeleňov. Po prezretí som usúdil, že najväčší jeleň je 16-torák. Naozaj dobrý jelenisko s dlhými parohami. Jeho správanie bolo veľmi agresívne a tak som si v duchu predstavoval, že by sa mohla odohrať aj nejaká bitka. Zamaskovaný som sedel vo vysokej tráve a čakal som, či sa objaví nejaký jeleň aj bližšie, pretože doteraz boli všetky na 150 metrov a ďalej.
img_2016--1-.jpg
                    1/20s, F5.6, ISO800, 400mm

Zrazu za mnou niečo zašušťalo. Nič som nevidel, no neprestávalo to. Chvíľami som rozmýšľal, či to nebude medveď a tak som trošku spozornel. Figu medveď, bola to kuna, ktorá sa škriabala po vŕbach. Pohľadom som sa opäť vrátil na pole, kde to poriadne žilo. Stále bolo slabé svetlo na fotenie a tak som robil aspoň dokumentačné videá. A aj sa schyľovalo k bitke, presne ako som očakával.. očividne slabší jeleň si trúfol na spomínaného 16-toráka a tesne popri sebe kráčali, presne ako pred súbojom. Všetko som to mal v hľadáčiku a tŕpol som kedy do seba vrazia, no nakoniec z toho nič nebolo, iba ho silnejší kráľ vyhnal.. škoda, no ruja sa v podstate iba začínala. Popri dokumentačnom fotení som sms-koval s kamarátom Ivom, ktorý sa neskôr ku mne pripojil a spoločne sme zmenili miesto, keďže dosť veľké množstvo jeleňov prešlo za horizont alebo prešli cez potok, no ďaleko odo mňa. Kráčali sme spolu hore lucerkou a kochali sme sa nádherným východom slnka.

20150922_070702.jpg
 

Cestou sme ešte videli dvoch mladých 10-torákov, no nič poriadne na fotenie. Už sme kráčali ku dedine, keď sme počuli z kríkov neustále ručanie. Popri húštine kde jeleň ručal bola menšia lúčka zarastená kríkmi a tak sme dúfali, že by sa na nej jeleň mohol ukázať. Ivo prešiel ďalej za kríky a ja som čakal na lúčke a sledoval okolie. Zrazu sa predo mnou objavili parohy, no videl som ich iba sem-tam, pretože jeleň kráčal stále poza kríky. Akurát som ho zmestil do hľadáčika, keď zrazu vyšiel úplne predo mnou. Spravil som 4 fotky, jeleň ma zbadal a odbehol naspäť do kríkov. Bolo už pol desiatej, ostré svetlo a tak som vedel, že fotky nebudú extra dobré. Modlil som sa, aby som ho hlavne zmestil, keďže s pevným objektívom som zoomovať nemohol. Nakoniec bola fotka ostrá, jeleň sa zmestil len tak-tak a my sme išli domov, aspoň s jednou použiteľnou fotkou..
img_2158--1-.jpg
                    1/500s, F7.1, ISO200, 400mm

Večer som si išiel sadnúť do môjho "krytu" – úvodzovky som použil, pretože to bola vykopaná jama pri kríku, v ktorej som sedel a fotil som prakticky z úrovne zeme. Zamaskoval som sa, nachystal sladké dobroty a čakal som čo sa bude diať.

20150922_173728.jpg
 

V kríkoch predo mnou ručalo snáď 5 jeleňov. Slnko pomaly zachádzalo za hrebene Malej Fatry a čakal som, kedy konečne vyjde nejaký von. Šľak ma trafí.. z ľavej strany si smelo vykračujú psy, kone a ich majitelia.
img_2224--1-.jpg
                    1/100s, F6.3, ISO800, 400mm

Prechádzajú tesne popri mne no zbadali ma až na poslednú chvíľu. Poteší – čo by nie.. Bola už skoro tma, keď mi niečo hovorilo, "otoč sa". Naozaj, otočil som sa po mojej pravej strane, pozrel sa cez plece a bol tam jeleň s jelenicami. Prešiel po horizonte, dva krát zaručal a taktiež sa pridal ku partii ručiacich jeleňov, ktoré ani za boha nevychádzali z kríkov.

img_2246--1-.jpg
                    1/250s, F6.3, ISO400, 400mm

Tma ako v rohu, no KONEČNE vyšlo jelienča.. Tam to aj končí, vyšlo iba jelienča a išlo rovno na mňa. Musel som sa mu prihovoriť aby zastalo, a ja som si mohol spraviť aspoň 2 fotky.

img_2289--1-.jpg
                    1/4s, F5.6, ISO1600, 400mm

Ignorovalo ma..prešlo ďalej popri mne, možno na 10 metrov až sa nakoniec stratilo za mojim chrbtom. Ešte sa mi podarilo pricmukať líšku, tá prišla možno aj na 5 metrov. Zmestil som jej iba ňufák s očami, no ako naschvál sa v čase stlačenia spúšte pohla ešte o krok bližšie. Fotky mizerné, líška odbehla... pobalil som sa a mohol som kráčať, v celku vytočený smerom domov..

 

27.9.2015 Vždy som túžil po fotke jeleňa z lesa, alebo horského prostredia. Takéto zážitky a zábery som si nesmierne vážil, predsa len je to iné fotiť v poliach a v horách. Aj preto som sa dnešné ráno rozhodol, že pôjdem skúsiť šťastie do lesov Veľkej Fatry. Po zdĺhavej chôdzi som sa dostal do dolinky, po ktorej ma čakalo ďalšie šľapanie horou. Jelene ručali naozaj úžasne a tak moje tempo bolo doslova "ako o život". Nič netrvá večne a po dvadsiatich minútach šľapania som bol vyčerpaný, ako po celodennej prechádzke dole v poliach. Na chvíľu som si sadol a počúval koľko jeleňov ručí. Napočítal som ich 7, možno 8. Neobsedel som dlho a opäť som šlapal strmou horou. Po pár krokoch som predo mnou zahľadel jelenice. Vedel som, že určite pri nich bude aspoň nejaký mladý jeleň a tak som sa zamyslel, "ako na ne". Delil nás menší kopček a tak som ho obišiel. Keď som bol niekde v strede, pozrel som sa, či o mne náhodou nevedia. Jelenice spokojne ležali a ja som mohol pokračovať v ich obchádzaní. Vietor bol dobrý, fúkalo rovno dole do doliny. Nakoniec som sa vyštveral do ich tesnej blízkosti. Zaujal som polohu a konečne som videl aj jeleňa. Nedokázal som presne určiť aký bol, no určite minimálne 10-torák. A veď to je jedno, ide o to, aby som ho dostal do hľadáčika. Jeleň bol viac menej nado mnou, jelenice po mojej ľavici a tak som teda ešte jeden kopček obišiel, aby som sa dostal k jeleňovi.  Nemusel som sa ani pozrieť a vedel som, že ušli sad Totiž to, na moju škodu, otočil sa mi vietor. Spravil som dva kroky hore a ešte som videl, ako zachádza posledná jelenica.. no nič, idem pokračovať ďalej – trošku sklamane som si povedal. Po niekoľkých minútach prešľapaných ťažkým terénom som sa dostal k ďalšiemu jeleňovi. Bol sám a ručal – čo viac si priať. Hustý porast mi nedovolil spraviť  použiteľnú fotku a tak som si aspoň spravil krátke video. Jeleň neskôr prešiel ponad mňa, keď konečne na chvíľu zastal. Spravil som tri zábery a opäť kráčal smerom hore kde neskôr opäť stál a ručal.
img_3128--1-.jpg
                    1/80s, F5.6, ISO1600, 400mm

Bol to 14-torák, no čo z toho, keď bol na mizernom mieste.

img_3137--1-.jpg
                    1/80s, F5.6, ISO1600, 400mm

Obzrel som sa vedľa mňa a veru dobre som spravil. Stáli tam dva mladé jelienky a tak som mohol rozložiť statív a smelo fotiť.

img_3185--1-.jpg
                    1/25s, F5.6, ISO800, 400mm

Svetla bolo menej, jelene stále niečo obžierali a tak väčšina fotiek skončila "v koši". Neskôr prešli dole do lesa a ja som zbadal ďalšieho jeleňa. Bol tu zrejme najväčší. Neustále ručal a obháňal jelenice, takže som ho nedokázal lepšie identifikovať ani odfotiť. Sadol som si ku smreku a čakal som, či sa náhodou nerozhodne nejakú jeleničku obhnať aj popri mne, no márne. Okrem neho ručal v mojej blízkosti aj ďalší jeleň. Mal krásny, chrapľavý hlasisko, no z môjho výhľadu som videl maximálne jeho telo. Spomínaný najväčší jeleň obháňal jelenice, až bol nakoniec úplne hore v lese a tak som mohol spraviť pár krokov ďalej. Spravil som dva, možno tri a v tom sa z poza vývratu ukázal lišiak.

img_3254--1-.jpg
                    1/125s, F6.3, ISO1600, 400mm

Opäť som si teda sadol a z krkolomnej pozície som ho aj fotil. Po krátkom pozorovaní som si všimol, že má niečo s ľavým okom.

img_3258--1-.jpg
                    1/125s, F6.3, ISO1600, 400mm

Kutral niečo dobré pod zub, až sa dostal do mojej tesnej blízkosti. Bol možno na 15 metrov keď ma po dlhej chvíli zbadal.

img_3283--1-.jpg
                    1/80s, F6.3, ISO1600, 400mm

Zapozeral sa, spravil krok ku mne a potom zistil, že som živý tvor a tak odbehol. Prešiel som opäť sotva 5 krokov, keď z poza hrebienka ručal jeleň. Mohutným a chrapľavým hlasiskom sa ozývala celá hora. Išiel rovno mojim smerom. Ubehlo snáď 10 sekúnd a už som videl jeho prvú jelenicu. Celkovo mal pri sebe tri a ešte ihličiaka. Rýchlo som si sadol ku smreku a jeleň sa pomaly predieral poza vývrat.

img_3289--1-.jpg
                    1/160s, F6.3, ISO1600, 400mm

Zrazu som si všimol, že s ním niečo nie je v poriadku. Nemá druhý paroh! surprise Na jednej strane dvanástorák, na druhej strane očník a zlomený kmeň.

img_3299--1-.jpg
                    1/160s, F6.3, ISO1600, 400mm

Myslel som si, že je to jeleň, ktorého som videl aj v poliach. Ten taktiež nemal ľavý paroh, no bol o polovicu menší. Jeleň nasledoval svoje družky a nedovolil mi spraviť ani jednu poriadnu fotku. Veľké množstvo stromov mi zavadzalo a už som si myslel, že ho vlastne ani poriadne neodfotím. Šťastie ma dnes sprevádzalo a jeleň zastal. Síce medzi dvomi stromami, no keď som sa poriadne nahol doprava, videl som mu takmer celú hlavu. Statív som držal vo vzduchu a takým spôsobom som sa ho snažil odfotiť. Popri stláčaní spúšte jeleň zaručal rovno mojim smerom.

img_3309--1-.jpg
                    1/160s, F6.3, ISO1600, 400mm

V lese bola tma, ISO som mal povolené maximálne do 1600 a tak som vedel, že fotky nebudú moc použiteľné.. Jedným okom som pozeral na špicáka, ktorý sa dostal snáď na 10 metrov odo mňa, ale "jednorožec" bol prvoradý a chcel som spraviť čo najviac záberov. Nakoniec ma asi jelenice dostali do nosa a vrátili sa naspäť odkiaľ prišli. Jeleň ich nasledoval a ja som s vypätím stláčal tlačidlo na prezretie fotiek. "Noooooo.. niečo z toho hádam bude", povedal som si a v celku spokojný som pokračoval krížom dole horou. Vietor sa točil ako bláznivý, to ma viac krát prezradilo pri množstve vysokej, ktorú som celú horu stretával. Lístie šuchotalo popod nohy a ja som si v duchu hovoril, že dnes sa už nič nepodarí. Ani som si to nestihol domyslieť a niekoľko metrov, možno okolo 100, si predo mnou jeleň šúchal parožie o strom. Pomaly som sa chcel k nemu dostať, aj lístie akoby prestalo šuchotať a nádej tu bola veru obrovská. Lístie mi hralo do karát, ale protivný vietor mi to robil akoby naschvál. Opäť sa točil a jeleň odbehol bez toho, aby sa obzrel mojim smerom. Nuž nevadí, zážitky sú úžasné, fotky nejaké sú a tak sa môžem pobrať smerom do dolinky. Ako som si vykračoval, prešiel som možno 400 metrov cez horu, keď som zbadal akého si človeka. Bol to kamarát Maťo, s ktorým sme prehodili zopár slov, "hodili" sme si trochu jedla do brucha a išli každý svojim smerom. Ako som tak kráčal, našiel som čerstvý medvedí trus plný kukurice.

img_3314--1-.jpg
 

Medvede tadiaľto chodia celkom pravidelne, pretože pred pár dňami tu táto kôpka nebola. Zrejme ju po sebe zanechala medvedica s dvomi malými, ktorú som kúsok odtiaľto pozoroval, ako prechádza na necelých 30 metrov odo mňa po lúke, rovno do hory – no žiaľ po úplnej tme. Dolinkou som zišiel za niekoľko minút, neskôr som prešiel po lúčkach, až som sa dostal k autu. Prepotený som si sadol, naštartoval a fujazdil smerom domov.  

 

29.9.2015   Aj dnešné ráno som si povedal, že to skúsim niekde v horách, človek tam predsa len môže naraziť na rysa, vlka, medveďa alebo niečo, čo v poliach len tak ľahko nezazriem. Tentoraz som išiel na miesta, kde som predtým v živote nebol. Bol to akýsi risk, no zrejme som sa riadil heslom "risk je zisk". Rodičia ma cestou do roboty vysadli v dedine a ja som postupoval smerom po asfaltovej ceste naprieč dolinou. Bol som už nejaký ten kilometer od civilizácie, no ručanie som nepočul zo žiadnej strany. Von mohlo byť -5°C, tráva bola úplne zamrznutá, obloha jasná a ja, naobliekaný ako cibuľa som si vykračoval ďalej dolinou. Nemalo zmysel trepať sa po tme len tak naprieč horami a tak som čakal, kým sa na hrebeni objavia prvé, slnečné lúče. Po hodine kráčania som sa dočkal slnka, konečne aj prvého zaručania a to ma nakoplo.
img_3549--1-.jpg
                    1/125s, F6.3, ISO1250, 400mm

Prešiel som cez potok po starom "moste" a ďalej viedli moje kroky po lesnej ceste. Popri chôdzi som natrafil na malú lúčku, no nebola na nej ani len jelenica.. kráčal som niekoľko minút, až som sa dostal k pekným, lesným miestam. Stará zarastená rúbaň bola presne to, čo som hľadal. Fotku som si spravil mobilom, pretože sa mi nechcelo kvôli jednému záberu meniť 400-vku za základný objektív.

20150929_072415.jpg
 

Predstavoval som si tam jeleňa a naraz... no skoro som odpadol. Vzadu, na kraji lesa bol naozaj jeleň. Mladý, vidlový 10 torák, aj s jednou jelenicou. Bol na diaľku, takže fotky len také "na pamiatku".
img_3564--1-.jpg
                    1/160s, F6.3, ISO1250, 400mm

Pobral som sa ďalej v ceste, kde som v blate našiel vlčiu stopu a ďalej aj medvediu. Široko-ďaleko som nepočul ani jedného jeleňa. Bolo krásne ráno a tak som si ho vychutnával naozaj naplno, aj keď bez fotiek.

img_3556--1-.jpg
                    1/200s, F7.1, ISO100, 400mm

Kráčal som krížom po starej zvážnici až som sa dostal na ďalšiu rúbaň. Tráva tam bola možno po pás, miestami staré pne a tak som sa snažil opatrne a hlavne potichu presúvať.

20150929_074834.jpg
 

Možno po desiatich metroch mi z pod nôh vyletel jariabok, cez hľadáčik som ho hľadal na stromoch, no márne. Spravil som teda ďalší krok a opäť jariabok. "Krása! Toto by som veru v poliach nezažil" – hovoril som si. Konečne sa v lese rozručal jeleň a ja som očami prezeral terén, kadiaľ by som sa k nemu mohol dostať, keďže nebol ďaleko. Možno 40 metrov odo mňa bola buková mladina, v ktorej zrazu začalo niečo šuchotať. Vau, nebodaj medveď? Napadla ma myšlienka, o ktorej som mohol snívať, keďže chlpáči sa mi akoby vyhýbali. A veru medveď to nebol, iba dve svine s prascami ktoré kráčali po okraji bučiny. No ništ..idem teda ďalej. Nemal som na výber, jedine cez spomínanú bukovú mladinu. Predieral som sa, praskal, no jeleňovi to nevadilo a naďalej ručal. Po náročnom predieraní som sa dostal do lesa a zistil som, že jeleň môže byť hneď za malým horizontom. Stále ručal a ja som mal obrovskú nádej, že by konečne mohla prísť aj iná fotka, ako z mobilu. Aááále kdežéé.. mnohokrát spomínaný vietor bol zase proti mne a jeleň ma zrejme zacítil. Ani som ho len nevidel, takže moje, možno aj trojhodinové šľapanie mi šťastie neprinieslo. Ale nejak som nezúfal. Aj napriek tomu, že som nemal žiadnu poriadnu fotku, mal som dobrú náladu a bol som nadmieru spokojný. Kráčal som veľmi prudkým svahom hore, až som sa dostal pod skaly. A čo teraz? Vari to len nejdem celé obchádzať? Mal som už predtým skúsenosti so skalami a tak som si povedal, že to hravo prejdem. Trošku som sa precenil, pretože hneď druhá ma skoro stála zranenie. Mala možno 2 metre, foťák som doslova vyhodil na ňu a čakalo ma zaujímavé šplhanie. Jednu nohu som vyložil na malý výstupok, ale kde dám druhú? A tak som sa teda zaprel o borovicu, ktorá mala hrúbku možno 5cm a akoby som sa vyhodil pomocou nej vyššie. Ťažko opisovať môj postup, ale bolo to trošku na hlavu, už len preto, že mojou obľúbenou lesnou obuvou sú botasky..laugh  Aj tak som mal na pevnom podklade iba jednu nohu a tak som sa musel dostať do poriadnej polohy. Rukou som sa zachytil o kúsok skaly kde som len dočiahol a vytiahol som sa hore na skalu. Už bolo veru dobre, bol som 100% v bezpečí.  Konečne ma čakala lepšia cesta lesom, no aj tá netrvala dlho. Opäť zarastená skala trávou a machom. Tento krát som ju vyšiel bez menších problémov a tak som znovu kráčal po horizonte. Mal som tušák, že čoskoro budem na miestach, kde to poznám a kde som pred pár dňami zažil perfektnú ruju. Vytrepal som sa na skalu odkiaľ bol dobrý rozhľad, no ostal som sklamaný. Predo mnou len skaly a kusisko lesa.
20150929_091916.jpg
 

No nič teda, musím to nejako prejsť a bude dobre. Cesta bola menej náročná, pretože som kráčal po kamzíčich chodníčkoch, čo som zistil podľa ich malého trusu a neskôr aj stôp. Neboli by to kamzíky, keby sa nevytrepali do skál. Tých som ja mal dnes veru dosť a tak som si vybral radšej strmý kopec zarastený trávou, ktorá mala nakoniec celkom dobrú pevnosť, pretože som sa chytil každého trsu a ťahal som sa hore - všetky našťastie vydržali smiley Bojím sa výšok a pohľad do lesa mi nebol dvakrát príjemný. Ako je vidieť na fotke, bol som zhruba v polovici výške stromu, čo mohlo byť aj 10 metrov.
20150929_091615.jpg
 

Chvalabohu nič sa mi nestalo a konečne som sa dostal na ďalší výborný chodník. Postupoval som dobrú hodinu, no stále som sa ani len z ďaleka nepriblížil môjmu poslednému vytipovanému miestu. Opäť som vyšiel na ďalší horizont, kde som konečne poriadne zistil kde sa nachádzam. Bola to malá dolinka, kde som chodil v zime párkrát pozrieť jelene. Dnes to tu vyzeralo, akoby nebola ruja. Ani len hlások som nepočul.. sad Prešiel som teda naprieč dolinkou, až som bol celkom vyčerpaný. Rozhodol som sa, že si sadnem a niečoho si zajem. V ruksaku som mal dve jabĺčka, vodu, syr a čokoládu.
20150929_102847.jpg
 

Pomaly som to všetko zdrúzgal a prepchatý dobrotami som pokračoval v ceste. Po pár metroch mi popod skalu niečo prebehlo. Neskôr som zistil, že to bol veľký jeleň, spolu s tromi jelenicami a jedným bočákom. Škoda..fotka opäť žiadna a ja som putoval ďalej krížom-krážom po lese. Po niekoľkých minútach som sa dostal na moje známe miesto. Bukový les a na celkom peknom mieste boli kaliská. No ani tam nič nebolo a tak som pokračoval ďalej v ceste. Ako som tak kráčal, dostal som sa až na môj posledný bod – miesta, kde to cez ruju skutočne žije. Dnešný deň bol akýsi zakliaty.. ručal tu jeden jeleň, aj to možno raz za 15 minút. Zišiel som teda dole do dolinky, kde som narazil na jelenicu s mladým, ktoré o mne žiaľ už dávno tušili. Po chvíli sledovania odbehli a ja som pokračoval ďalej. Pozrel som sa hore a zbadal som ležiacu diviačicu.
img_3587--1-.jpg
                    1/160s, F6.3, ISO2000, 400mm

Nemalo zmysel sa k nej dostať bližšie, pretože všade bolo veľké množstvo lístia a diviaky majú veľmi dobrý sluch. Nechal som ju teda tak a moje kroky nasledovali dole do doliny, až kým som nezišiel k dedine, kde ma rodičia vyzdvihli cestou z roboty..
Týmito riadkami končím článok o jelenej ruji, ktorá bola tohto roku akási "nemastná-neslaná". Chodil som fotiť každé ráno aj večer, teda okrem dvoch prípadov, kedy som večer nemal čas. Čítanie by bolo aj trikrát tak dlhé a tak som si vybral tieto, pre mňa najzaujímavejšie dni z ruje 2015. Do ďalšieho príspevku vám prajem dobré svetlo a veľa šťastia! wink

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Ďakujem

(Vilo Polonec, 3. 1. 2016 23:13)

Ďakujem vám za komentáre, snáď pribudne v blízkej dobe ďalší článok..

Bezvadné wildlife!

(Štěpán Mikulka, 1. 1. 2016 22:40)

Bezvadné wildlife! Blahopřeji.

pozdrav

(damo, 8. 11. 2015 17:08)

Pekne okomentované + zaujímavé fotky. Príjemne som si užil nedeľný podvečer. Len tak ďalej. A dobré svetlo.

Parádne čítanie

(Dominik Belica, 15. 10. 2015 22:22)

čauko Vilo, Parádny článok ... mimoriadne zaujímavý aj zážitky pekne opísané. Prajem aj tebe dobré svetlo! fotolovu zdar

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA